rastamama.sk - Zobraziť všetky príspevky

Blog | RASTAMAMA | O drogách bez predsudkov

Rastamama.sk Spined HTML

Blog | RASTAMAMA | O drogách bez predsudkov RASTAMAMA Toggle navigation O drogách bez predsudkov | Právne a psychologické poradenstvo a E-shop E-shopBlogAkcieE-poradňaPrvá pomocKontakt Toggle navigation O drogách bez predsudkov | Právne a psychologické poradenstvo a E-shop E-shopBlogAkcieE-poradňaPrvá pomocKontakt O drogáchPrečo nebraťBezpečné užívanieDrogy a zákonInfo pre mládežRady pre rodičovNajčítanejšieO nás o drogáchprečo nebraťbezpečné užívaniedrogy a zákoninfo pre mládežrady pre rodičovprvá pomoce-shopo nás blog Aktuality a články z oblasti drogovej politiky Čo mi môžu policajti (VIDEO) | 02.05.2018 Absolútny základ, ktorý by užívatelia psychoaktívnych látok mali vedieť pri kontakte s políciou na ulici... Ak si sa dostal do podobnej situácie a cez to všetko potrebuješ právnu pomoc alebo sa poradiť, vyplň kontaktný formulár na našej stránke alebo si objednaj službu Drogové právne poradenstvo v našom eshope.   AUTOR: RE/set, JUDr. Rastislav Ďurove Najlepšia teplota na vaporizáciu konopy | 30.04.2018 Aká je to teplota? Odpoveď záleží na tom, koho sa opýtate. V návode na použitie vášho vaporizéra vám spravidla odporučia teplotu medzi 200°C až 250°C. Pokúsime sa vám objasniť, čo sa za týmto odporúčaním skrýva, aký na to môžete mať vplyv. Ale správne by tá otázka asi mala znieť „Aká teplota je najvhodnejšia pre vás?“. Čo sa ukrýva za teplotným odporúčaním? Doktor Ian Mitchell z Univerzity Britskej Kolumbie odporúča skôr nižšie rozsahy teplôt, teda medzi 175°C až 200°C. Na druhej strane Doktor Amo Hazekamp z Holandska konštatuje: „Povedal by som, že vo všeobecnosti je teplota 210°C najvhodnejšou alternatívou medzi efektívnym odparovaním terpénov a kanabinoidov a jemnosťou výparov.“. Teplotné odporúčanie stanovuje teplotný rozsah založený na určitých predpokladoch: Aká vlhká, suchá alebo jemná je podrvená vzorka. Druh výparov, ktorý očakávate. Typ vaporizéra, ktorý používate. Hazekampov výskum ukazuje, že keď vdychujete terpény pri nižšej teplote, zažívate stredne silné opojenie. Na druhej strane vyššia teplota produkuje silnejšie účinky THC. Keďže teploty nad 235°C budú materiál odparovať sprudka, je možné konštatovať, že nižšie teploty sú spravidla bezpečnejšie. Ak je to pre vás mätúce, je potrebné zohľadniť, že existujú optimálne teploty pre každý z hlavných kanabinoidov a terpénov. Treba mať tiež na pamäti, že vaporizéry privádzajú konopu (marihuanu) do „varu“, následkom čoho sa kanabinoidy odparujú a ostáva po nich len rastlinný odpad. Vaporizácia konopy je rozhodne iný zážitok než fajčenie jointa. Po vaporizácii skôr siahajú tí, čo chcú zažívať silnejšie stavy opojenia, príp. liečia konopou svoje zdravotné problémy, alebo sa chcú zbaviť zlozvyku fajčenia cigariet. Pre základné porovnanie: dym z jointa obsahuje toxické prvky ako napríklad amoniak, benzén, oxid uhoľnatý, formaldehyd, naftalén a decht, kým vaporizácia celkovo zlepšuje zážitok konopného opojenia, lebo neničí kanabinoidy horením a výpary neobsahujú škodlivý odpad. Prečo na teplote záleží? Rôzne zložky konopy (marihuany) sa odparujú pri rôznych teplotách. Želané účinky nenastanú, ak je teplota príliš nízka, a na druhej strane sa dochádza k nežiadúcim účinkom, ak to s teplotou prepálite. Výskumníci v laboratóriách Steep Hills definovali nasledujúce soul varu pre kanabinoidy: THC = 157°C - navodzuje eufóriu a psychoaktívne účinky CBD = 180°C - pôsobí uvoľňujúco a zmierňuje bolesť CBN = 185°C - upokojuje a účinne pôsobí proti nutkaniu na dávenie a kŕčom CBC = 220°C - pôsobí proti rakovine a protizápalovo a ešte výraznejšie než CBD pôsobí na zmiernenie úzkosti a stresu CBG = 52°C - stimuluje rast kostí a mozgových buniek Rovnaké testovanie prinieslo zaujímavé čísla o terpénoch: Pinén = 155°C - má protizápalové účinky, ktoré rozširujú prieduškové dýchacie cesty Limonén = 176°C - napomáha liečbe žalúdočných refluxov a hubových plesní Myrcén = 168°C - uvoľňuje silu THC a má protizápalové, protinádorové a protikŕčové účinky Beta-karyofylén = 160°C - napomáha zvládaniu úzkostí a nežiaducich bakteriologických procesov, liečbe hubových infekcií, pôsobí proti zápalom, sepse a nádorom Linalool = 198°C - pomáha pri spánku, liečbe psychóz a zmierňuje úzkosti Aká teplota je pre vás najvhodnejšia? Stanovená teplota vaporizácie záleží od konkrétneho typu vaporizéra. Ak si však kúpite vaporizér s ovládačom teploty, môžete si sami nastaviť želanú teplotu vaporizácie. Keď sa vaporizér zahreje na túto požadovanú teplotu, automaticky sa obmedzí alebo zastaví zohrievanie cievky. Ovládač teploty býval nadštandardným prvok vaporizérov, ale pri väčšine kvalitných vaporizérov je to už súčasťou ich výbavy. Ak chceš niekde začať, navštív náš eshop pre výber kvalitných štýlových vaporizérov. Výber konkrétnej teploty vaporizácie závisí predovšetkým od vášho vkusu a očakávaní. Ale ak zvážite všetky predpoklady a možnosti, toto sú všeobecné usmernenia založené na práci Christophera Teague: 160°C = jemné a príjemné opojenie: zažijete hlboké osvieženie pľúc a príchuť pinénu, uvoľnenie a korenisté tóny beta-karyofylénu a všetko THC 185°C = intenzívne a energické vystrelenie: akonáhle sa začne odparovať myrcén, účinky THC nastúpia šialene rýchlo. Limonén zvýši absorbciu THC v ústach a slizniciach pľúc a dutín. Ak má vaša odroda vysoký podiel CBN, intenzita zážitku sa preváži do dlhotrvajúceho pocitu eufórie. 220°C = pocit hlbokého telesného uvoľnenia: CBC a linalool vás odpália, indica vás náležite uloží na gauč, čo je to najlepšie na úľavu od veľkej bolesti. Keď sa s tým začnete trochu hrať, prídete na to, ktorá teplota na vaporizovanie je pre vás tá pravá. Vždy je to tak trochu pokus-omyl. Každý užívateľ môže uprednostňovať inú odrodu, niektorí milujú opojenie z THC, iní z CBD a podobné je to aj s vaporizáciou. Ak ste v tom úplný nováčik, poraďte sa so svojimi priateľmi.  Ak však investujete do vysoko kvalitného vaporizéra s ovládačom teploty, po krátkej dobe by ste mali bez problémov nájsť tú správnu teplotu pre konkrétnu odrodu, druh výparov aj želaný účinok. V tejto súvislosti dávame do pozornosti zaujímavú sadu vaporizérov z nášho eshopu. AUTOR: Preklad: RE/set, zdroj: www.allbud.com Daruj 2% z dane | 20.02.2018 Na základe nižšie uvedeného postupu nám môžete darovať 2% z dane z príjmov za rok 2017, ktoré plánujeme využiť na:  podporu všeobecnej informovanosti o drogách najmä medzi mladými ľuďmi  zabezpečenie ďalšieho fungovania bezplatnej drogovej poradne na našej stránke  organizovanie debát o rizikách užívania drog na základných a stredných školách  realizáciu ďalších preventívnych a resocializačných aktivít v oblasti drog   Postup pre zamestnancov, ktorým robí daňové priznanie zamestnávateľ: 1. Požiadajte Vášho zamestnávateľa (finančné / mzdové oddelenie) o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov najneskôr do 15. 2. 2018. 2. Zamestnávateľ Vám po vykonaní tohtoročného zúčtovania za r. 2017 bezodkladne vystaví Potvrdenie o zaplatení dane (editovateľné pdf). 3. Z tohto potvrdenia zistíte dátum zaplatenia dane a vypočítate si 2% zo zaplatenej dane (táto suma však musí byť minimálne 3 €). (Ak ste v roku 2017 odpracovali dobrovoľnícky minimálne 40 hodín a získate o tom potvrdenie od organizácie, pre ktorú ste v roku 2017 dobrovoľnícky pracovali, namiesto 2% si vypočítate 3% zo zaplatenej dane!) 4. Do tlačiva Vyhlásenie (editovateľné pdf) uveďte svoje údaje (meno, rodné číslo, bydlisko), dátum a sumu zodpovedajúcu 2% zaplatenej dane (príp. 3% zaplatenej dane) spolu údajmi o našom občianskom združení: Obchodné meno alebo názov: RE/set Sídlo: Svätoplukova 2639/35, 902 01 Pezinok Právna forma: občianske združenie IČO: 42138345 5. Ak chcete oznámiť prijímateľovi, že ste mu Vy zaslali svoje 2%, resp. 3% z dane, zaškrtnite v tlačive príslušný súhlas so zaslaním Vašich údajov. 6. Obe tlačivá – Potvrdenie o zaplatení dane a Vyhlásenie je potrebné doručiť najneskôr do 30. 4. 2018 na daňový úrad príslušný podľa Vášho bydliska (linka na zistenie príslušnosti). (Ak ste poukázali 3% z dane, povinnou prílohou k vyššie uvedeným tlačivám je aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti)   Postup pre fyzické osoby, ktoré si daňové priznanie podávajú sami: 1. Vypočítajte si Vaše 2% z dane z príjmov fyzickej osoby (táto suma však musí byť minimálne 3 €). (Ak ste v roku 2017 odpracovali dobrovoľnícky minimálne 40 hodín a získate o tom potvrdenie od organizácie, pre ktorú ste v roku 2017 dobrovoľnícky pracovali, namiesto 2% si vypočítate 3% z dane z príjmov!) 2. V daňovom priznaní pre fyzické osoby sú uvedené kolónky na poukázanie 2% alebo 3% z dane v prospech 1 prijímateľa (typ A – VIII. oddiel, riadok 75 alebo typ B – XII. oddiel, riadok 134). Ďalšie údaje, ktoré okrem vypočítanej sumy potrebujete do daňového priznania uviesť: Obchodné meno alebo názov: RE/set Sídlo: Svätoplukova 2639/35, 902 01 Pezinok Právna forma: občianske združenie IČO/SID: 42138345 / (kolónku SID nevypĺňať) 3. Ak chcete oznámiť prijímateľovi, že ste mu Vy zaslali svoje 2%, resp. 3% z dane, zaškrtnite v tlačive príslušný súhlas so zaslaním Vašich údajov. 4. Riadne vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania (zvyčajne do 31. 3. 2018) na príslušný daňový úrad podľa Vášho bydliska (linka na zistenie príslušnosti). (Ak ste poukázali 3% z dane, povinnou prílohou k daňovému priznaniu je aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti)   Postup pre právnické osoby: 1. Vypočítajte si Vaše 1% z dane z príjmov právnickej osoby, ak ste v roku 2017 až do termínu na podanie daňového priznania (zvyčajne do 31. 3. 2018) nedarovali financie vo výške min. 0,5% z dane na verejnoprospešný účel. V daňovom priznaní v VI. časti uveďte vypočítanú sumu vo výške 1 % z dane do kolonky 4. Ak ste v roku 2017 až do termínu na podanie daňového priznania v r. 2018 darovali financie vo výške min. 0,5% z dane na verejnoprospešný účel (aj inej organizácii, nemusí byť iba prijímateľovi), uveďte výšku tohto daru v VI. časti daňového priznania v kolonke 2 a vypočítajte a uveďte 2% z dane z príjmu v kolonke 3. 2. Do údajov o prijímateľovi v VI. časti daňového priznania uveďte sumu, ktorú nám chcete darovať (min. vo výške 8 eur, max. sumu uvedenú v kolonke 3 alebo 4) a naše údaje: Obchodné meno alebo názov: RE/set Sídlo: Svätoplukova 2639/35, 902 01 Pezinok Právna forma: občianske združenie IČO: 42138345 3. Ak chcete sumu vo výške 1% (alebo 2%) z dane rozdeliť viacerým prijímateľom (ich počet uveďte v kolonke 5), vložte do daňového priznania ďalší list papiera ako prílohu a uveďte tam všetky potrebné identifikačné údaje o prijímateľoch a sumu, ktorú chcete v ich prospech poukázať. 4. Ak chcete oznámiť prijímateľovi, že ste mu Vy zaslali svoje 1%, resp. 2% z dane, zaškrtnite v tlačive príslušný súhlas so zaslaním Vašich údajov 5. Riadne vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania, na Váš daňový úrad podľa Vášho sídla (linka na zistenie príslušnosti). AUTOR: RE/set Ayahuasca – 2. časť | 30.09.2017 Účinky ayahuascy Nápoj pripomína blato svojou hustotou, farbou, konzistenciou i trpko-horkou chuťou. Ideálne je piť Ayahuascu v sakrálnom kontexte so skúseným uživateľom a v noci. Jedinec sa v tme môže plne sústrediť na vnútorné vizionárske prežitky spôsobené akceleráciou mentálnych funkcií, zosilnením introspektívnej pozornosti, zosilnenou percepciou (vnímaním), zjemnenými čuchovými a sluchovými vnemami. Rozvätvené asociácie a expanzia percepčného spektra spolu s prirodzene sa objavovanými synestéziami, umožňujú nazerať na realitu z nových uhlov pohľadu a umožňujú tak nachádzať nové originálne riešenia problémov osobných i vonkajších. (Mabit & Sieber, 2006; Mabit 2002; Shanon 2002; Fresca, Vargha & Luna 2012). Synestézie – ak je pôsobiaci podnet vnímaný inou zmyslovou modalitou. Časté pri Zmenených stavov vedomia psychedelikami – napríklad počuť chute, vidieť hudbu, cítiť farbu,…  Stav je možné prirovnať k veľmi farbistému synestetickému vedomému snívaniu. Účinky sa prejavujú na troch úrovniach: fyzickej, psychickej a spirituálnej (Mabit & Sieber, 2006). Na fyzickej úrovni sa môžeme stretnúť s pocitom zimy, alebo tepla, závraťami, tachykardiou, ľahkým alebo silnejším trasom, suchom v ústach, prežívaním fyzickej slabosti a malátnosti. Pocit nevoľnosti a pravdepodobné zvracanie či potenciálne hnačka sa objavujú ako obranné mechanizmy organizmu – dáviaci reflex chráni organizmus, keďže „si myslí“, že organizmus skonzumoval niečo jedovaté, čo je navyše umocnené deaktiváciou monoaminooxidázy (Mabit & Sieber, 2006). Aj z týchto dôvodov „nástupu účinku“ nie je Ayahuasca masívne zneužívaná. Negatívne somatické prejavy nástupu intoxikácie sa dajú zredukovať až úplne utlmiť týždennou prípravou pred užitím ayahuascy: upravená diétna strava, drogová a sexuálna abstinencia, … Intoxikácia je sprevádzaná, resp. vyvolaná signifikantnou aktiváciou frontálnych a paralimbických oblastí. Nasleduje zvýšený prietok krvi v bilaterálnych oblastiach anteriórneho insular kortexu s vyššou intenzitou v pravej mozgovej hemisfére a v lavej amygdale, ktorá je spojená s emotívnymi reakciami (Riba et al., 2006). Na psychickej úrovni Ayahuasca vyvolá zmeny vo vnímaní – zosilnená percepcia svetla a farieb, ktoré sú reportované ako „veľmi živé a žiarivé“. Vône naberajú pestrých rozmerov a bežné, známe zvuky sú obohatené o jemné nuansy, ktoré bežné racionálne-ekonomické vedomie filtruje. Často sa objavuju synestézie ale i disociácie, zmenené vnímanie času (minúta trvá hodinu, respektíve záujem o vnímanie lineárneho toku času „padne na nulu“) a zmenené vnímanie priestoru – napríklad hĺbky. Tieto zosilnené zmeny vo vnímaní, prežívaní a procesoch myslenia sa dejú pri súčasne zachovanom kontakte s realitou. Myšlienky, vízie a spomienky často naberajú intenzívneho emocionálneho obsahu (Kavenská, 2015; Riba et al., 2001). Ayahuasca sprostredkováva prístup do hlbokých vrstiev nevedomia, prežitých traum a vytesnených spomienok. Častá je prežívaná silná a jasná potreba uzmierenia sa so samým sebou, so svojimi blízkymi. Silné emočné katarzie sú v zmenenom stave vedomia doprevádzané abnormálnymi zvukmi a pohybmi tela (Mabit, Giove & Vega, 1996). Fresca, Vargha a Luna (2012) zistili, že užívatelia ayahuascy vykazujú vyššiu mieru kreativity. Toto video veľmi autenticky zachytáva silné účinky počas intoxikácie Ayahuascou: Potenciál využitia Ayahuascy Ayahuascové halucinácie, či vízie (zmenený stav vedomia, ktorý doprevádza rôzne vhľady, insighty a uvedomenia) pramenia z aktivácie rozsiahlej neuronovej siete okcipitálnych, temporálnych a frontálnych kortikálnych oblastí, ktoré sú spojené s obrazotvornosťou, pamäťou a exekutívnymi funkciami (napr. usudzovanie, zámer, plánovanie,…). Tieto vnútorné prežitky nadobúdajú pocit reálnosti, čo môže byť mätúce – pretože intenzita opätovného vybavenia obrazov z nevedomia odpovedá prirodzeným vnemom či predstavám (de Araujo, 2012). Toto znovuvyplavené veľmi emočne sýtené prežívanie môže svojim potenciálom katarzie napomôcť pri celej rade traumatických udalostí, ktoré neustále inhibujú plný potenciál Self. Často dochádza k narúšaniu racionálnych ego obranných mechanizmov. Depersonalizácia a derealizácia môže byť prežívaná ako negatívna a nepríjemná (človek bez skúseností so zmenenými stavmi vedomia bude vyplašený z náhlych a intenzívnych zmien kognitívnych, emočných, behaviorálnych!) Kontakt so spirituálnou oblasťou svojej psyché môže byť pre ateistu šokujúci, čo implikuje potrebu reštruktualizovať svoje postoje. Užívatelia reportujú pocit synchronicity, pocit absolútneho kozmického prepojenia „so všetkým a všade“ – sebatranscendenčné rozplynutie Self. Abnormálna úcta k existencii Existencie a životu ako takému. Pocit abnormálne intenzívne prežívanej lásky a príjmania „niečim Väčším“ (Grof, 2008; Strassman, 2001; Winkelman, 2005). Osoby, ktoré po prvý krát užili ayahuascu v kontexte cirkve Santo Daime a Uniao do Vegetal – reportovali, že sa u nich objavovala numinózna skúsenosť, pocit zmierenia so samým sebou a svojim sociálnym polom, vhľady do svojich problémov, zníženie fyzických bolestí a zníženie intenzity psychiatrických symptómov. Navýšená sebadôvera, optimizmus, kľud a navýšený pocit nezávislosti sa prejavili v celkovo navýšenom Well-beingu (Barbosa, Giglio & Dalgalarrondo, 2005; Barbosa, Cazorla, Girlio & Strassman, 2009; Mabit, Giove & Vega, 1996; Trichter, 2006; Winkelman, 2005). Da Silveria et al. (2005) vykonali komparatívnu štúdiu adolescentov, ktorí sa hlásili k domorodému amazonskému hodnotovému systému, ktorý pramenil zo sakrálneho užívania ayahuasci a adolescentov z brazílskych mestských oblastí. Da Silveria et al. (2005) začal merať na začiatku adolescencie skóre pre psychiatrické diagnózy u participantov, ktorí užívali ayahuascu dva krát mesačne v špecificky kultúrne sakrálnom kontexte (domorodí participanti). Všetci participanti boli následne testovaní na adiktívny potenciál, resp. či majú predispozície na látkové závislosti, či sú úzkostliví a depresívní, ADHD, alebo majú poruchy vnímania vlastného tela (body image disorders). Boli použité vopred stanovené dotazníky a DSM-IV. V porovnaní s kontrolnou skupinou uživatelia ayahuasci skórovali 7 krát menej v kritériach – poruchy vnímania vlastného tela, úzkostlivosť a depresie, poruchy pozornosti a hyperaktivita. Ide o kritéria, ktoré často trápia adolescentov Západu. Tieto dáta teda naznačujú, že užívanie ayahuascy v sakrálnom kontexte so všetkými svojimi rituálmi môže obchádzať niektoré psychické a kognitívne problémy adolescentov, ktorí sú k nim náchylní pri mestskom konzumnom spôsobe života a umožňuje zlepšiť schopnosť sebaovládania a priblížiť sa k svojmu plnému potenciálu. Negatíva a riziká Osem tisíc rokov tradície z pokolenia na pokolenie dalo domorodým národom v latinskej amerike dostatok času a skúseností, aby rituály a benefity okolo užívania ayahuascy vyladili do dokonalosti a znížili riziko z užívania na minimum. Antropologické záznamy užívania tohto nápoja dokazujú, že pokiaľ sa ayahuasca užije v podmienkach, ktoré evokujú bezpečné prostredie plné príjemných podnetov v príjemnej spoločnosti, tak výsledný zmenený stav vedomia bude pre človeka mať pozitívne a prospešné dopady, či výsledky (Dobkin de Rios & Grob, 2005). Bolo dokázané, že pitie ayahuascy nespôsobuje závislosť (Gable, 2007) a že ani pravidelní konzumenti nevykazujú známky závislosti (Bouso et al., 2012). DMT z rodiny tryptamínov (ako napr. psilocybin) patrí medzi najmenej deštruktívne substancie čo sa týka dopadov pre uživateľa a jeho okolia (Nutt et al., 2010).  Ak sú splnené podmienky set and settingu , čo je hlavný zákon psychedélie, tak je pitie Ayahuasci bezpečné (Callaway et al., 1999). Domorodé národy nám ukazujú, že ak je jasne a pevne vymedzené kultúrne užívanie v kontexte rituálu, ktorý má viesť k osobnostnému a spirituálnemu rozvoju a k utmeleniu komunity, tak je riziko vzniku závislosti takmer nemožné (Dobkin de Rios, 2009; Mabit 2002). Domorodé národy, ktoré majú zakomponovanú ayahuascu v životnom štýle a kultúre sa s problematikou závislosti ako takej stretávajú iba vo veľmi obmedzenom rozsahu. Naopak dekadentná konzumná západná (civilizovaná?) spoločnosť znesvätila užívanie psychoaktívnych prírodných substancií a rastlín a vykorenila rituálny charakter v posvätnom kontexte, ktorý má za cieľ osobnostný rast a integráciu prežitku! Ostalo iba bezduché roztrieskavanie sa, kvôli prirodzenej vrodenej tendencii človeka – ohýbať hranice svojho vedomia… To vedie pochopiteľne k rozvoji závislosti a patologických vzorcov správania. A k patologizácii rastlín, ktoré majú pre ľudstvo epický potenciál. Problémom je, že ayahuascový turizmus obyvateľov tzv. Západu spôsobuje, že domorodci zakladajú centrá pre konzumáciu ayahuascy, bez potrebnej dlhoročnej prípravy na sociálnu rolu Curandera. Facilitátor je teda bez skúseností, silnej vôle, schopnosti kontroly a bez znalostí. V prípade komplikácií môže nesprávnou intervenciou konzumentom uškodiť ako fyzicky tak hlavne psychicky. Takéto neprofesionálne praktiky bez etických zámerov (iba vidina zisku z turizmu) môžu viesť k veľmi nepríjemným prežitkom konzumentov ayahuascy – ktoré môžu vyvolať okrem zmätenosti a depresie aj latentné psychózy. Takto zrodený spirituálny biznis vedie k odstráneniu sakrálneho kontextu, čo ohrozuje kultúru domorodcov. Na druhú stranu „Západniari“ si rozširujú svoj systém viery a idú za hranice konvenčnej materialistickej paradigmy, ktorou Západ trpí. Všeobecne sa ukazuje, že rituálne užívanie ayahuascy nespôsobuje škodlivé psychosociálne dôsledky ako pri iných psychoaktívnych substanciach (Doering-Silveira et al., 2005). Naopak – ayahuasca môže navodiť intenzívne terapeuticky významné prežívanie v zmenenom stave vedomia, ktorý sa zdá byť účinný pri liečbe drogových závislostí! Príčinou môže byť aj stimulácia endogénnych (vnútorných) opioidov a serotonínu, ktoré prispievajú k príjemnej nálade a príjemnému prežívaniu spolu s kognitívnou reštrukturalizáciou svojho správania (Mabit & Sieber, 2006; Mckenna, 1999, 2004; Grof, 2008; Kavenská, 2014). Avšak boli zaznamenané prípady, kedy sa objavili psychické komplikácie u niektorých jedincov. Terapeutický potenciál a benefity ayahuascy sú zrejme kombináciou psychoaktívnych molekúl a sakrálneho afiliačného kontextu. Viac informácií možno nájsť v 1. časti o Ayahuasce Citované z: LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie. AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič Ayahuasca – 1. časť | 15.09.2017 Charakteristika Ayahuasca či tzv. Yagé je prírodný psychoaktívny nápoj, ktorý je užívaný v latinskej amerike k rôznym prevažne sociálnokultúrnym a spirituálnym účelom. Existujú rôzne druhy rastlín z juhoamerických pralesov, ktoré sa pridávajú do odvaru ayahuasca v závislosti na geografickej oblasti kmeňa domorodcov a konkrétneho liečiteľa tzv. curanderos. V našej kultúre by to bol prienik: kňaz, psychológ, učiteľ, liečiteľ, Starší… (Dobkin de Rios, & Grob 2005). Najcharakteristickejšou kombináciou však zostáva liána Banisteriopsis caapi, podľa ktorej je aj nápoj nazvaný (kečuánske slovo: „huasca“ – víno, liána; „aya“ – duša, duchovia. V preklade teda: „Liána smrti; Víno duchov“) a listy kríka Psychotria viridis (Mabit, Campos & Arce, 1992). Ayahuasca je radená medzi halucinogény, respektíve psychedeliká – čo so sebou nesie negatívne konotácie a pejoratívne zafarbenie. V európsko-americkej kultúre, ktorá je zameraná na individualizmus, konzum a hlavne materializmus, je zmenený stav vedomia vnímaný ako neželaný, negatívny, antisociálny behaviorálny prvok správania, ktorý musí byť za každú cenu potlačený, pretože vzbudzuje v spoločnosti strach a nedôveru. Všetky zmenené stavy vedomia (okrem snívania, nelátkových umeleckých zmien vedomia – spevy, tance, atd …. a okrem toxického alkoholu) sú potláčané a postihované uväznením a odňatím slobody alebo v lepšom prípade liečením závislosti a to i u látok, pri ktorých je adiktívny potenciál nízky alebo takmer žiadny – psychedeliká (Shanon, 2002; Mabit & Sieber, 2006; Nutt et al., 2010). História Ayahuasca je súčasťou amazonskej kultúry viac ako 8000 rokov a v dnešnej dobe ju užíva najmenej 72 domorodých kmeňov amazonskej oblasti (Luna, 2002). Nápoj Ayahuasca sa popíja výlučne v ceremoniálnom sakrálnom posvätnom kontexte formou rituálu, ktorý je vedený výhradne skúseným Curanderos, prirodzenou autoritou, vysoko v hierarchii kmeňa, sociálne kompetentnou (Mercante, 2010). Okrem rituálov sociálneho prechodu (napr.  iniciácia z chlapca-muž, iniciácia z učedníka na Curandera; manželstvo), sa Ayahuasca užíva i pre zaistenie súdržnosti a kohézie v komunite a spoločnosti, sebaspoznaniu, psychohygiene a spirituálnemu rastu. Častá je údajná diagnostika, liečba a prevencia psychických ochorení počas intoxikácie. Zaznamenané sú prípady diagnostiky a liečby od depresií až po závislosti (Dobkin de Rios, 2009; Metzner, 2006). Prvé zmienky o Ayahuasce pochádzajú z 16. storočia, keď španielskí kresťanskí misionári označili rituály domorodých obyvateľov s ayahuascou za „dielo Diabla“. Začiatkom 50. rokov minulého storočia Harvardský etnobotanik Richard Evans Schultes pomohol Claudiovi Naranjovi so vzorkami od domorodých indiánov, čím mohla vzniknúť prvá vedecká štúdia o účinkoch týchto alkaloidov (Naranjo, 1974). V apríly roku 2008 bolo rituálne (!) užívanie ayahuascy schválené ako súčasť národného kultúrneho dedičstva v rámci náboženských ceremónií, avšak je dôležité rozlišovať kultúrne podmienené náboženské užívanie s cieľom terapeutického osobnostného rozvoja a konzumnými hedonistickými záujmami západnej spoločnosti (Labate & Goldstein, 2009). Mechanizmus účinku Liána obsahuje harmala alkaloidy, ktoré fungujú ako inhibítory monoaminooxidázy a spomaľujú štiepenie látky N,N-dimethyltryptamin (DMT), ktorá je obsiahnutá v Psychotria viriditis (Mckenna, Towers & Abbott, 1984). Ayahuasca ako nápoj sa po vypití vstrebe do krvného obehu a v priebehu pol hodiny až hodiny začne pôsobiť na centrálnu nervovú sústavu. DMT sa viaže na serotonínový 2A receptor, kde pôsobí ako parciálny agonista (ako kľúč, ktorý odomkne vnútorné zámky). Ayahuasca trvá od 2 do 4 hodín pričom vrchol – peak experience, je dosiahnutý po prvej hodine. Práve inhibítor žalúdočného enzýmu monoaminooxidázy umožní, že je DMT aplikovateľné per os (teda cez ústa) a že účinkuje tak dlho. Fajčenie krištalického čistého DMT účinkuje iba 15 minút ( i keď subjektívne účinky počas intoxikácie trvajú hodiny až roky – derealizácia, depersonalizácia, skreslené vnímanie času), práve kvôli „deaktivovanej“ monoaminooxidáze (Metzner, 2006). Pri aplikácii DMT ako ayahuascy je potrebné počítať s navýšením krvného tlaku, somatickým – dysforickým stavom, značným purgatívnym tlakom, ktoré takmer vždy vyvrcholia do zvracania (Riba et al., 2001). Zvracanie je časté hlavne v prvej hodine nástupu účinkov – vplyv Inhibitoru monoaminooxidázy. Potom sa postupne psyché i telo na nový zmenený stav vedomia adaptujú a potenciálne nepríjemné fyzické-somatické príznaky pominú. Je dôležité centrovať pozornosť na psychický rozmer zmeny, než na somatickú úroveň. Zameriavanie sa na somatickú dizonanciu vyústi v obranný reflex tela – zvracanie (evolučne výhodné pri intoxikácii jedovatou stravou). Rozšírenie Ayahuasca resp. DMT nie je v EU rozšírené a ani zneužívané v porovnaní s ostatnými psychoaktívnymi látkami. Kavenská (2014) tvrdí, že v súčastnosti sa yagé – ayahuasca užíva v dvoch základnych kontextoch: 1) tradičný prostriedok na psychospirituálnu liečbu a korekcie sociálnych vzťahov v komunite (vychádzajúc zo stáročí tradícií v Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii) 2) ako súčasť náboženských praktík avantgardných náboženských prúdov hlavne v Brazílii (Santo Daime, Uniao do vegetal, Porta do Sol), ale i v USA. V Európe a inde vo svete dochádza k exktraktom iných rastlín obsahujúcich DMT. V minulosti takzvané čarodejnice, ktoré boli prenasledované Inkvizíciou, často pracovali s extraktmi z ľuľka zlomocného, blena černého a mnohých iných rastlín obsahujúcich psychoaktívne alkaloidy. Intoxikované ženy zažívajúce intenzívne prežitky v rozšírenom vedomí subjektíve počas intoxikácie verili, že dokážu čarovať a ohýbať realitu. V očiach Inkvizíce pochopiteľne obcovali s Diablom a museli zomrieť, podobne ako mnohí domorodí indiáni v latinskej i severnej amerike (Grof, 2007; Metzner, 1999). Viac informácií o kultúrnych aspektoch zmien vedomia tu. Shannon (2008) ponúka kontroverznú hypotézu – tvrdí, že nápoj analogicky podobný ayahuasce z rastlín na blízkom východe – ktoré obsahujú taktiež DMT, zohrali signifikantnú úlohu pri tvorbe ranného Judaizmu. Napríklad druhy stromu Acacia a trávy Peganum harmala obsahujú DMT v geografických polohách Jeruzalema. Shannon špekuluje, že tento nápoj bol zodpovedný za množstvo spirituálnych prežitkov Mojžíša ako aj jeho známeho prežitku horiaceho kríku, uvedeného v knihe Exodus, počas ktorej „mu Boh povedal, aby vyviedol Izraelitov z Egypta“. Kontroverzný pohľad na pôvod spirituálnych prežitkov ranného Judaizmu dokladá experimentálne-fenomenologickým pozorovaním, lingvistickým štúdiom prastarých židovských textov a tradícií blízkeho východu, antropologickými faktami a entobotanickými dátami (Shannon, 2008). Dnes sa v Európe a Severnej Amerike ayahuasca užíva v minimálnom množstve a väčšinou ide o sprofanované užitie, bez sakrálneho rituálneho kontextu, ktorý je pre prežitok ( set and setting ) kľúčový. Drvivá väčšina ľudí túžiacich po Ayahuasce teda odchádza za šamanským turizmom do Latinskej Ameriky k Curanderos (Dobkin de Rios, 1994; McKenna, 2004). Okrem mnohých premenných set and settingu je pre bezpečné pitie Ayahuascy v  ceremoniálnom rituálnom kontexte aj týždňová príprava: absencia korenín a striktná diéta pre prečistenie tela; sexuálna abstinencia; abstinencia akýchkoľvek psychoaktívnych látok – teda aj alkohol! ; pravidelné meditácie pre „otvorenie sa“. Pitiu Ayahuascy predchádzajú mnohé menšie rituály počas Ceremónii, ktoré majú prispieť ku kohézii v skupine: spoločné spevy, bubnovačky, meditácie, obíjmania, zdieľania, spoločná tvorba prístreškov, pahreby a obstarávanie jedla – Ceremónia sa deje hlboko v prírode mimo rušivých technológií a nezainteresovaných ľudí. Nadobudnutá kohézia odstráni zvyšné sociálne inhibície, ktoré by mohli záver ceremónie (pitie ayahuascy) narušiť a rozptyľovať – čím sa liečebný potenciál prežitku DMT limituje. Ešte pred záverom ceremónie (pitie ayahuasci) sa ide do spoločnej ručne vytvorenej sauny – tzv. Sweat Lodge (potná chyža), kde v kruhu sediaci inicianti spoločne spievajú, bubnujú (efekt rozplývania Self, afiliačné tlaky, kongruentnosť) pri rozpálených kameňoch, ktoré sú postupne do Sweat Lodge prinášané zo spoločného ohniska. Curanderos prihadzujúci na rozpálené kamene rôzne bylinky dosahuje pre skupinu v saunovej sweat lodge posledné prečistenie a detoxikáciu (vypotenie pri abnormálnych teplotách) pred hlavným rituálom, ktorý nastane vždy v noci – pre elimináciu vizuálnych podnetov – kedy sa začne piť halucinogénna psychoaktívna Ayahuasca. Pokračovanie: Ayahuasca 2. časť Citované z: LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie. AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič Temná strana extázy | 30.08.2017 Extáza je psychomotorická stimulancia, čo by sa dalo zjednodušene vysvetliť ako „nakopovátko“ tela i mysle. Inými slovami svojimi molekulami dokáže pri kontakte s centrálnou nervovou sústatvou zrýchliť a nabudiť organizmus ako po fyzickej, tak po psychickej myšlienkovej a emočnej stránke. Zmeny nabudenia sa odzrkadlia aj v sociálnej rovine, kedy je človek "viac bez zábran", čo môže mať nebezpečné dopady, kedže okolie si môže dané správanie vyložiť vtieravo, agresívne, nevhodne a pohoršujúco, čím sa užívateľ vystavuje rizikovým situáciam.  Aj fyzicky veľmi unavený človek bude zrazu naspeedovaný a jeho pomalý tok myšlienok nadobudne zrýchlené búrlivé kontúry vysokorýchlostného internetu. Extáza je masívne zneužívaná na čiernom trhu najmä kvôli svojim euforickým a stimulačným účinkom, ktoré dokážu zabezpečiť, že „všetko je zrazu príjemné, veselé a akčné“, avšak ako všetko v živote i toto má svoju daň. To, že vôbec nejaká extáza funguje a účinkuje znamená, že náš mozog má „zámky“, ktoré dokážu byť odomknuté „kľúčmi“ (molekuly drog). Ak sa však budú tieto zámky (receptory v mozgu a v tele) často odomykať, tak pochopiteľne poklesne kvalita a hĺbka prežitku priamo úmerne ZNIČENIU týchto zámkov. Extáza je totiž neurotoxická (ako amfetamínové jadro, tak i psychedelické MDMA), čo znamená že prehnané kŕmenie receptorov extázou zabezpečí doslova zničenie niektorých synpatických spojení vašich neurónov. Je dôležité si uvedomiť, že VŠETKO vo vašom živote závisí od týchto neurónov. Poškodeniami sa riskuje znížená kvalita organizmu, prežívania a teda aj života. Neurotoxické drogy sú skratkou k peklu nefunkčného tela a zabľúdenej polofunkčnej mysle, výbušných emočných stavov a slabučkého výkonu bez schopnosti vybudovať pevné sociálne väzby. Pozorne si prečítaj naše varovania a dôvody prečo nebrať ! Ak sa rozhodneš z rôznych dôvodov extázu užiť, pamätaj na naše rady v sekcii bezpečné užívanie.  Medzi vedcami existujú dohady a diskusie, či je toto neurotoxické poškodenie extázou trvalé (ireverzibilné), alebo či naša vysokovyvinutá a namakaná anténa (mozog), dokáže vo svojej ohromnej plasticite nejakým spôsobom vykryť tieto poškodenia tým, že iné časti mozgu preberú funkcie z poškodených oblastí. Otázne je, či sila plasticity plnohodnotne vykryje vzniknuté neuro straty. Momentálne sa tiež intenzívne skúma extáza v kontexte jej schopnosti vypnúť alebo obmedziť prirodzenú ľudskú schopnosť detekcie (skenovania pohľadom) negatívnych tvárí a negatívnych emócií. Extázou nafičaný človek jednoducho nie je schopný plnohodnotne kriticky zachytiť, vyhodnotiť a pochopiť negatívne výrazy tváre, čím sa sám vystavuje nebezpečenstvu – pretože aj agresívne správajúci jedinec sa mu bude zdať „v pohode kámo“. Táto schopnosť sa skúma napríklad v kontexte psychických porúch sociálnych fóbií. Ale ešte sa nevie, či tá dočasná schopnosť „vypnutia negatívností“ nie je spôsobená "upchatím receptorov" a utlmením niektorých oblastí mozgu, ktoré sa prehnaným užívaním opotrebovávajú.  Takže ak vám bude niekto počas festivalu alebo len tak ponúkať zvláštne vyzerajúcu lentilku, vždy sa uistite, či stále máte dostatok plne funkčných káblov (neurónov) v hlave, a či sa oplatí zariskovať nejaké z nich priškrtiť a vypáliť – pretože na čiernom trhu nemáte nikdy istotu ohľadne kvality ponúkanej látky. V našom e-shope si môžete zakúpiť testery, ktoré vám na základe rýchleho a spoľahlivého testu povedia, či to, čo ste si zaobstarali, je naozaj extáza, a koľko účinnej látky (MDMA) sa v nej skutočnosti nachádza. V prípade, že by Vám užívanie prerastalo cez hlavu, alebo ste zažili v súvislosti s drogami negatívne skúsenosti, ktoré Vám zasahujú do života - neváhajte kontaktovať nášho psychológa 30.09.2017 | RE/set  , Marek Lukačovič AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič Vedomie, pozornosť a nevedomé vplyvy | 14.08.2017 Vedomie, pozornosť a nevedomé vplyvy Komplexnosť ľudskej existencie sa odzrkadľuje aj v problematike definície vedomia. Psychológovia si uvedomujú prúd vedomia, od čias Williama Jamesa, no doteraz neexistuje jednotná rámcová všeobecná teória o tom, čo to vlastne vedomie je, ako funguje a prečo sa vyvinulo do súčasných rozmerov so súčasnými možnosťami adaptácie a interakcie s prostredím. Vedomie zahrňuje (Kihlstrom, 2007) : 1) sledovanie seba samého a okolia takým spôsobom, že si uvedomujeme vnemy, spomienky, emócie a myšlienky. Zmyslová sústava transdukuje* podnety, aby mozog mohol operovať s vnemami.  Neustále spracovávanie informácií z prostredia evolučne prispôsobilo naše vedomie k tomu, že si vyberá, ktorým podnetom bude venovaná pozornosť a ktoré budú odfiltrované. *Napríklad zvukové auditívne vlny naša sluchová zmyslová sústava premieňa (transdukuje) cez zložité mechanizmy ucha na sluchové vnemy, takže zo súboru vĺn / zvukov - vnímame napr. hudbu, reč. 2) ovládanie seba i okolia tak, že dokážeme zahájiť a ukončiť svoje správanie a kognitívne procesy. Medzi úlohy vedomia teda patrí i plánovanie, riadenie a zahájenie nášho konania, či správania, pričom motivácia môže byť rôzna. Či už ide o plán jednoduchý, krátkodobý, dlhodobý alebo komplikovaný – vždy musí naše konanie prebiehať v koordinácii s okolitými udalosťami, s ktorými vedomie musí počítať. Tie udalosti, ktoré ešte nenastali sú v našom vedomí zastúpené v kategórií potenciálne budúce možnosti a vedomie s nimi operuje na pravdepodobnostnej úrovni. Pozornosťou zameriavame naše vedomie na určité udalosti, deje, situácie, či objekty, ktoré akoby v prúde nášho prežívania dominujú. Vedomie sýtené zameranosťou a selektivitou pozornosti má taktiež významný aspekt zameranosti k JA, ktoré má vyjadrovací aparát (naše prežívanie kódujeme do reči), ktorým komunikuje a utrieďuje nielen vlastné prežívanie, ale môže komunikovať i s inými JA , respektíve inými individualitami, ľuďmi či skupinami vo svojom sociálnom poli. Strata vedomia sa teda javí ako dočasný zánik. Ak by strata vedomia dlhodobo pretrvávala, tak síce vegetatívne náš organizmus funguje, prežíva - ale individualita a prežívanie bytosti, toho čo robí Mňa samým sebou, mnou - by skončilo. Jung tvrdil, že “Vedomie je svetlo, ktorým si osvetľujeme našu životnú cestu.”, čo metaforicky implikuje potrebu, aby sme sa o naše vedomie starali, rozvíjali ho a chránili si ho! (Helus, 2011). Rozvinuté vedomie si pri prežívaní a aktivitách uvedomovania vypomáha jazykom - vedieme sami v sebe a so sebou vnútornú reč. Pomocou slov, pojmov, rôznych rečových obratov má naše vedomie akési oporné body, vďaka ktorým sa môže rozvíjať, obohacovať, dopĺňať, prehlbovať a rozširovať (Helus, 2011).  Dnešný človek ako “opica v kultúre so smartfónom”, by bol bez jazyka iba ďalším veľkým agresívnym, nadržaným primátom, avšak zrejme menej deštruktívnym pre ekosystém. Jednoducho ako poeticky tvrdil Vygotskij “Vedomie sa odráža v slove ako Slnko v malej kvapke vody.”. Nie všetko správanie, konanie je riadené vedomými rozhodnutiami a nie všetky riešenia problémov prebiehajú na vedomej úrovni. Počas dňa sme často ovplyvňovaní nevedomými procesmi, ktoré do značnej miery determinujú naše správanie (Bargh, 2007). Napríklad si pri komunikácii uvedomujem prítomný okamih a vymieňanie informácií s človekom, ku ktorému mám priateľský vzťah, no neuvedomujem si v danej chvíli jemné nuansy (odtiene) a výpočty hodnotenia jeho a mojej neverbálnej komunikácie, alebo dôvody môjho postoju v určitej téme, či niektoré telesné pochody (trávenie potravy). Isté aspekty – napríklad sociálnej percepcie (vnímania), mi zostanú skryté a sú nevedomé - a som nimi ovplyvňovaný. O dynamickom vplyve nevedomia na vedomie hovoril už pred vyše sto rokmi Freud a naveky tým ovplyvnil psychológiu, psychiatriu a celú spoločnosť. Premenlivosť vedomia Bdelosť vedomia počas dňa kolíše, čo súvisí s biorytmom a čo sa odzrkadľuje aj v ostrosti, či jasnosti vedomia. Už z podstaty funkcie vedomia vyplýva, že sa kvalita vedomia počas dňa mení. Ráno sa budíme do kontinuality „nášho biodromálneho príbehu“ z hlbokého, či jemného spánku, aby sme sa večer znovu vypravili do “snovej ríše”, ktorá má s bežným racionálnym vedomím pramálo spoločné. Denne sme zmietaní rôznou úrovňou aktivácie a nabudenia, fantáziami, predstavami, denným snívaním (napríklad v mestskej hromadnej doprave), či „zapadneme“ do dobrého príbehu knihy, filmu, divadelného predstavenia – až na moment zabudneme („zapadneme“), že máme prežívať našu individualitu a dočasne prežívame niečo / niekoho iného. Detské magické videnie sveta a hry, kedy sú deti doslova dočasne niekym iným (superhrdinovia, zvieratká, atď) podobne ako herci, sú taktiež dôkazom častej ľudskej tendencie k zmene vedomia. Nehovoriac o integrovaných drogách v kultúre – u nás napríklad alkohol, ktorý je súčasťou každej spoločenskej udalosti prinajmenšom aspoň ako potenciálna ponuka zábavy. Rozsah a šírka vedomia Dôležitým aspektom vedomia je taktiež rozsah a šírka vedomia. V širokom rozsahu vedomia, si jednotlivec v prežívaní uvedomuje veľké množstvo jednotlivých dejov, dokáže ich pozorovať, analyzovať a kategorizovať a súčasne podľa okolností na ne reagovať. Ak je šírka a rozsah vedomia ostro vymedzený ako má napríklad neurochirurg operujúci v mozgu človeka, tak v jeho vedomí figuruje veľmi obmedzené množstvo dejov (udalosti v mozgu pacienta, reakcie kolegov, pracovné pomôcky, reakcie prístrojov a okrem toho takmer nič - absolútne vyfiltrovanie). Ak by sa neurochirurg sústredil na veľmi dôležitý a dlhší úkon pri operácii, tak by mal takmer absolútne zúžené vedomie, v ktorom by okrem daného úkonu  “tu a teraz” nemal nič (Helus, 2011). V prieskume náhodnej vzorky ľudí, Ross (1997) zistil, že viac než 80% pripustilo, že niekedy nevenovali pozornosť časti rozhovoru, pretože „im utiekli myšlienky“. Ďalej 73% si nie je istých, či niečo skutočne urobili, alebo... o tom len uvažovali. 60% uviedlo, že ich spomienky na minulosť sú tak živé, akoby minulé udalosti prežívali znovu. 48% uviedla, že občas šoférujú ale nevedia si vybaviť určitý úsek cesty. Evidentne sú ľudia občas pozornosťou a vedomím „mimo“ (Ross, 1997, in Atkinson and Hilgard, 2012). Väčšina psychológov sa zhoduje, že za zmenený stav vedomia môžeme označiť akúkoľvek výchylku od bežného racionálneho vedomia. Je teda jasné, že stavy vedomia sú veľmi subjektívnou záležitosťou. Na tento článok naväzujú kultúrne aspekty vedomia Použitá literatúra: ATKINSON, R.; HILGARD, M. (2012). Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. 3. Vyd. Praha : Portál, ISBN 978-80-262-0083-3. BARGH, J. (2007). Social psychological approaches to consciousness. In P. D. Zelazo, M. Moscovitch. The Cambridge handbook of consciousness (pp 555-570). New York: Cambridge University Press. HELUS, Z. (2011). Úvod do psychologie: Učebnice pro střední školy a bakalářská studia na VŠ (Vyd. 1.). Praha: Grada. KIHLSTROM, J. F. (2007). Consciousness in hypnosis. In P. D. Zelazo, M. Moscovitch, The Cambridge handbook of consciousness (pp. 445-479). New York: Cambridge University Press. MIOVSKÝ, M. et al.(2008). Konopí a konopné drogy: adiktologické kompendium. Praha: Grada. Citované z: LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.   10. 01. 2017| RE/set, Marek Lukačovič AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič Extáza na predpis v lekárni? | 30.07.2017 Život môže priniesť rôzne dramatické a turbulentné okamihy, ktoré kompletne otrasú celým našim životom. Udalosti ako prírodné katastrofy, autonehody, prepadnutia, znásilnenia, týrania, systematické bitky a šikana - to sú udalosti, ktoré sa vryjú do najväčších hlbín osobnosti a psychiky obete. Človek po život-ohrozujúcej udalosti prežíva vnútorné psychické emočné a myšlienkové peklo, triešti sa mu osobnosť a integrujúce prvky ako Ego / JA. Zlyháva začlenenie udalosti, respektíve traumy do života obete vo forme "vyrovnania sa s udalosťou" a pokračovaním v živote ďalej. Takému človeku je diagnostikovaná PTSD  - Post Traumatická Stresová Disorder / Porucha. Reakcia na podnety podobné traume spúšťajú celý komplex psychických mechanizmov a procesov, kedy sa človek postupne zhrúti, je ochromený, dezorientovaný s obmedzenou pozornosťou a narušeným kritickým zhodnotením situácie až panikou, či naoapk apatiou.  Ide o veľmi závažné psychické ochorenie, ktoré človeka kvôli prežitým traumám natoľko ochromí, že plnohodnotná existencia je... slušne povedané: náročná. Psychoterapie sú v týchto prípadoch veľmi málo úspešné, keďže ide o postupný a zdĺhavý (a teda finančne aj psychicky nákladný) proces postupnej premeny psychiky a nazerania na seba a na svet navôkol. Farmakoterapia je „nalievanie“ chémie do mozgu v nádeji, že ustúpia príznaky – no nijako nevyriešia príčiny, ktoré spôsobili psychické rany. Často sa terapeuti stretávajú len s veľmi malými postupnými krôčikmi. Približne tretina pacientov s PTSD je rezilientná (odolná) voči akejkoľvek liečbe. ALE existuje niečo, čo môže priniesť NÁDEJ ľuďom s PTSD. Pár dní dozadu americká FDA (Food and Drug Administration) dala zelenú tretej fáze výskumu, v ktorom terapeuti pacientom s dlhodobým a na psychoterapiu rezilientným PSTD dávajú počas terapie MDMA (hlavná zložka nelegálnej drogy – extázy). To znamená, že prvé dve fázy výskumu, kedy terapeuti obohatili terapiu v kontrolovaných vedeckých podmienkach o nelegálnu (s dovolením vlády) drogu priniesli pozitívne výsledkyz lepšenie psychického stavu pacientov. A výskum môže prejsť do záverečnej tretej fázy: počas bežnej psychoterapie sa raz mesačne za prítomnosti terapeuta v bezpečných podmienkach užije MDMA. Účinky tejto substancie napomáhajú terapeutickému procesu, keďže menia psychiku a nazerania užívateľa na seba samého i svet navôkol. Čo to znamená? Že extáza (respektíve MDMA ako hlavná zložka extázy) môže byť v roku 2021 predpisovaná ako liek v lekárni. Extáza, látka radená v Schedule I – teda medzi najnebezpečnejšie, najnávykovejšie látky bez medicínskeho lekárskeho potenciálu.... má v skutočnosti medicínsky potenciál. ýskum robia vedci z MAPS (Multidisciplinary Association for Psychedelic Studies) v Californii, ktorí sa dlhodobo venujú skúmaniu terapeutickému potenciálu drog, konkrétne zo skupiny psychedelík (starší názov: halucinogény). Vyzerá to tak, že ľudia, ktorí boli v detstve sexuálne obťažovaní, prešli si brutálnou šikanou, či vojnou, či život ohrozujúcou situáciou... môžu mať nádej na „normálne“ fungovanie, po ktorom tak túžia. A veda ho našla na najmenej očakávanom mieste. Viac informácií o extáze a rizikách jej užívania nájdete na linke ► Extáza V prípade problémov s drogami, neváhajte kontaktovať nášho psychológa Zdroj: https://www.theguardian.com/science/2016/dec/01/fda-mdma-ptsd-final-trials 13.12.2016 | RE/set,  AUTOR: RE/set, Kultúrne aspekty zmien vedomia | 14.07.2017 Kultúrne aspekty zmien vedomia Ľudia od pradávna obohacovali svoju stravu o látky rastlinné či živočíšne, ktoré mali za účinok povzbudenie, uvoľnenie, navodenie spánku, alebo udržanie bdelého vedomia, či zostreného vnímania. Taktiež pri rôznych spoločenských udalostiach, pri rôznych rituáloch dochádzalo k látkovej (odvary napr. ayahuascy, či pojedaniu hríbov, korienkov, etc...) i nelátkovej (tranzy vyvolané bubnovaním, meditáciou, intenzívnou zmenou dýchania, etc...) zmene vedomia s cieľom navodenia intenzívneho prežitku, ktorý mal v určitej miere a určitým spôsobom obohatiť jednotlivca, či skupinu ľudí, ktorá sa rituálu zúčastnila. Mircea Eliade spojoval šamanizmus okrem iného so stavmi zmeneného vedomia a so schopnosťou tieto stavy zvládať a využívať. Nejde iba o samotný fakt, že táto sociálna rola v rámci určitého spoločenstva a kultúry aktívne prostredníctvom psychoaktívnych látok menila  vedomie svoje a svojej komunity, ale ide i o dopad tejto sociálnej roly na komunitu. Šaman ako prirodzená autorita mal vplyv na spoločenské normy, vzťahy a riešenie často existenčných problémov svojich komunít – to pochopiteľne vyvracia zaužitú predstavu a postoj, že uživateľ psychoaktívnych látok musí byť instantne labilnou, nekompetentnou a psychicky narušenou osobou, ktorá je neschopná samostatného, zodpovedného a kreatívneho fungovania (Miovský et al., 2008). Dôležitým prvkom bolo vyvolávanie zmien vedomia a užívanie psychoaktívnych látok pod súborom istých pravidiel a noriem viazaných na rituálny kultúrno-historický kontext. Tieto pravidlá a normy mali za úlohu chrániť komunitu pred negatívnymi dôsledkami a dopadmi, ktoré mohli potenciálne vyplynúť z užívania týchto psychoaktívnych látok (Miovský et al., 2008). Vo vzorke 100 šamanov z Malajzie sa preukázalo, že nikto z týchto skúmaných osôb netrpel psychickou poruchou. Naopak jednalo sa o ľudí s veľmi vysoko rozvinutou schopnosťou integrity osobnosti a vôle, ktorí vedome prijali náročnú sociálnu rolu liečiteľa. Šaman je mnohými štúdiami prirovnávaný k skutočnému liečiteľovi s evidentným hlbokým psychoterapeutickým podtextom (Hoppál in Nicholson, 1994). Nicholson a Shirley (1994) tvrdia, že jedným z dôvodov, prečo práve psychoaktívne látky zostávali dlhú dobu mnohými etnológmi a antropológmi nepovšimnuté, je skutočnosť, že drvivá väčšina z nich nepodstúpila iniciáciu, respektíve intoxikáciu týmito látkami a nemohli byť teda schopní plne oceniť a doceniť význam a vplyv interakcie medzi týmito prežitkami, ktoré látky vyvolajú a šamanskými rituálmi a kultúry daného spoločenstva. Iniciácie prostredníctvom psychoaktívnych látok v sakrálnom kontexte Z antropologického pohľadu boli pre prírodné národy veľmi dôležité iniciačné procesy. Pri iniciáciach mladých šamanov ako učedníkov – budúcich prirodzených autorít v oblasti fyzického, psychického, sociálneho a spirituálneho zdravia – nachádzali psychoaktívne látky široké potenciálne uplatnenie. Počas iniciácie je mladý iniciant/ka podrobený absolútne novým dramatickým, intenzívnym, paradoxným a pre bežného člena spoločenstva často celkom nespracovateľným prežitkom a situáciam. Podstatou je rozbiť adeptove zautomatizované vzorce správania, postoje, vzorce hodnotenia vecí, situácií a hodnotení seba. Cieľ je dostať adepta až na pokraj zhrútenia, počas ktorého pochybuje o absolútne všetkých zaužívaných konceptoch. O sebe, o komunite, o prostredí, o metafyzike, o existencii ako takej. Želaný je rozpad ega, resp. ego smrť, absolútna depersonalizácia a derealizácia prostredníctvom intoxikácie halucinogénnymi alkaloidmi a psychedelikami. V tomto extrémne náročnom a dramatickom prežitku totálnej vnútornej roztrieštenosti a straty Ega ako takého, budúci šaman symbolicky prežíva smrť starého Ja – dokonca je možné počas užitia psychedelík znovuprežiť v regrese vlastný pôrod (Grof, 2000). Intoxikáciou indukovaný dramatický prežitok symbolickej smrti (rozpad ega, depersonalizácie, absolútne disociácie) má za cieľ reštartovať, znovuzrodiť jedinca - avšak nie do pôvodnej podoby. Tento prežitok iniciačného rituálu má priniesť jedincovi trvalú schopnosť hľadať a nachádzať netradičné súvislosti, integrovať doposiaľ neintegrované – iniciant zažije funkciu svojho vedomia na doposiaľ nepredstaviteľnej a ťažko verbalizovateľnej úrovni, ktorú často prírodné národy prisudzovali rôznym božstvám s prírodným kontextom. Kontrast takto nadobudnutého zmeneného stavu vedomia s bežným racionálnym fungovaním vedomia umožňuje pochopiť niektoré funkcie z iných uhlov pohľadu, dimenzií. Napríklad sibírskí šamani toto symbolické znovuzrodenie a zasvätenie do hlbokých kútov psyché individuálnej a psyché kolektívnej dosahovali prostredníctvom tranzu, do ktorého sa dostávali okrem nelátkových spôsobov (bubnovanie, spevy, tance,...) i požívaním halucinogénnych / psychedelických muchotrávok. V podstate teda iniciácia začína koncom – deštrukciou svojej mentálnej štruktúry a reštruktualizáciou novej počas extrémne silného prežívania počas intoxikácie psychedelikami. Následná veľmi dôležitá integrácia prežitku so skúseným šamanom, resp. uživateľom psychedelík v komunite vedie k reštruktualizácii odautomatizovaného a k učeniu a upevňovaniu novonadobudnutých vhľadov a k pestovaniu mentálnej predstavivosti, ktorá sa intenzitou vyrovná vnemom (Miovský, 1996; Schmidt in Miovský et al., 2008). Na tento článok naväzuje Akútna intoxikácia V prípade akýchkoľvek problémov neváhajte kontaktovať nášho psychológa  Použitá literatúra: GROF S. (2000). Psychology of the Future. State University of New York, N. Y., 2000 HOPPÁL M. (1994). Šamanismus – archaický nebo současný náboženský systém. In: Nicholson Sh, ed. Šamanismus I. Bratislava: CAD Press, 1994; s. 75–93. MIOVSKÝ, M. et al.(2008). Konopí a konopné drogy: adiktologické kompendium. Praha: Grada. MIOVSKÝ M. (1996). LSD a jiné halucinogeny. Boskovice: Albert, 1996; s. 22–23. Citované z: LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.   12. 01. 2017| RE/set, Marek Lukačovič AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič Nezákonná osobná prehliadka | 26.06.2017 Už dávno vieme, že si policajti môžu vyhliadnuť osobu, ktorá vyzerá podľa nich podozrivo alebo sa vymyká bežným štandardom okolitej spoločnosti. Musí toto stretnutie dopadnúť vždy odvedením na CPZ alebo sa dá takýmto situáciám predísť? Policajt: “Ukážte mi váš občiansky preukaz. Máte pri sebe drogy? ” Ja: “Nie, nemám pri sebe drogy! ” Policajt: “Neveríme vám, ukážte mi vaše vrecká alebo sa mám pozrieť sám? “ Už sa ti to niekedy stalo? Zadržali ťa policajti, dávali ti nezmyselné otázky, dokonca ťa sami prehľadávali? Vieš aké sú tvoje práva? Po vyzvaní policajtom na preukázanie totožnosti občianskym preukazom je najlepšie ostať pokojný a kľudne ho ukázať. Nasleduje otázka, či ma konkrétna osoba pri sebe drogy. Ak odpovieš nie a policajt na teba tlačí máš právo sa ho opýtať, aký trestný čin si spáchal. Ak má policajt podozrenie z trestného činu, musí ho aj patrične zdôvodniť a preukázať. Stále sa dopytuje, vyzýva ťa na vydanie vecí a dokonca ťa začína prehľadávať? Ak povieš, že nemáš u seba drogy a nevyložíš ani vrecká, policajt ťa nemôže prehľadať bez toho, aby neporušil zákon. K osobnej prehliadke môže dôjsť iba vtedy, ak má pri sebe písomný preukaz sudcu alebo prokurátora. Pripadá ti jednanie policajtov hrubé a nemiestne? Všetko si nahraj na video alebo diktafón lebo máš na to právo! Nezabúdaj, ak ťa aj napriek všetkému osobne prehľadajú, bez udania právneho, resp. písomného dôvodu, ty sám nič nevydáš, ide o nezákonne získaný dôkaz, za ktorý budú mať veľký problém aj samotní policajti. Každý výjazd sa musí zapisovať do zápisnice a ak zápis nezodpovedá skutočnosti, čo sa naozaj stalo, tak to určite nepodpisuj! Vždy dbaj na to, aby si pri sebe mal preukaz totožnosti, na druhej strane ťa policajti môžu predviesť na obvodné oddelenie PZ na osobnú prehliadku kvôli zbraniam. A vieš o tom, že prehľadať ťa môže len osoba rovnakého pohlavia? Taktiež je tu možnosť, že v prípade nespolupráce, ak sa jedná o policajtov pri osobách ženského pohlavia, môžu ťa zobrať na PZ. Ponúkame Osobné poradenstvo v právnych a psychologicko sociálnych aspektoch drogovej problematiky. Prípadne sleduj náš web a facebook pre možnosť Prednášok spojených s diskusiou na právne a psychologické aspekty drogovej problematiky! 27. 02. 2017 | RE/set, Nina Matejčeková AUTOR: RE/set Rozdelenie drog podľa škodlivosti | 16.06.2017 Rozdelenie drog podľa škodlivosti V roku 2010 prestížny vedecký časopis The Lancet uverejnil výskum profesora Davida J. Nutta, ktorý okrem pôsobenia na London Imperial College pôsobí aj ako expert a poradca v Európskom monitorovacom centre pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA). V tomto výskume profesor Nutt s kolegami zoradil 20 drog podľa 16 kritérií: 9 bolo z kategórie ako konkrétna droga škodí samotnému uživateľovi a zvyšných 7 kritérií hovorilo ako užívanie drogy pôsobí na okolie daného jednotlivca a na spoločnosť ako takú. Medzi kritéria patrili také oblasti ako konkrétny potenciál látky usmrtniť človeka pri predávkovaní, špecifické poškodenia orgánov, miera závislosti, ktorú môže látka vyvolať, prípadné oslabenie mentálnych schopností. Potenciál straty práce, hodnôt, peňazí, vzťahov, rodiny, zranenia. Na druhej strane šlo o kritéria z oblastí ako: nárast kriminality v spoločnosti v dôsledku danej drogy, enviromentálne poškodenie (odpadky, ihly na sídliskách), ekonomické straty (čierny trh), dopad na komunitu ako takú. Vedci sa dopracovali k nasledovným prehľadným grafom:   Výsledky naznačujú, že alkohol patrí medzi najdeštruktívnejšie substancie a psychedeliká naopak, medzi najmenej deštruktívne pre uživatela a najmenej deštruktívne pre jeho okoliea (Nutt et al., 2010). Iróniou je aj navýšená prevalencia užívania, respektívne zneužívania legálne predpisovaných stimulantov, antidepresantov, a tabletiek opioid pain releavers. Tieto legálne látky sú zodpovedné za viac úmrtí, suicídií, vybudovaní závislostí a zničení vzťahov, než ilegálne drogy dokopy! (Parker & Anthony, 2015; Warner & Makuc, 2009; Zullig et al., 2015). Skupiny nelegálnych a kontrolovaných drog definuje Jednotný dohovor OSN o omamných látkach (1961) a Konvencia OSN o psychotropných látkach (1971). Podľa štatistík World Health Organisation z roku 2012 hral alkohol rolu v 5,9% všetkých úmrtí sveta, nehovoriac o poničených vzťahoch. Ročne ide o smrť približne 3,3 milióna ľudí. Čo sa týka tabaku – 1 z každých 10 ľudí, ktorí vo svete zomrú, skoná na následky fajčenia (kardiovaskúlárne ochorenia, zlyhania orgánov, rakovina, ...) Napriek tomu tu máme regulovaný trh s týmito – dá sa povedať jedmi – a látky, ktoré predstavujú omnoho menšie riziko a majú ohromný lekársky potenciál, (konečne vo vede skúmaný), sú zaradené medzi najnebezpečnejšie substancie sveta s nulovým lekárskym využitím (pričom veda tvrdí opak). Ak substancie o ktorých už ľudstvo má nejaké poznatky vďaka početným výskumom, postavíme mimo zákon – tak neutíchajúci dopyt si vypýta ponuku v podobe nových drog, o ktorých už ale nevieme nič a ktorých riziko toxicity a patologických prvkov nepoznáme a môže byť abnormálne vysoké. Počet nových psychoaktívnych látok (NPS) stúpol o 11% - od roku 2014 bolo identifikovaných 388 nových druhov látok, rok predtým ich bolo 348. Rozsah používania NPS na celom svete názorne ukazuje dynamický charakter tohto problému s drogami. V prípade akýchkoľvek problémov s drogami neváhajte kontaktovať nášho psychológa Použitá literatúra: NUTT, D., KING, L., & PHILLIPS, L. (2010). Drug harms in the UK: A multicriteria visualization analysis. The Lancet, 1558-1565. PARKER, M., & ANTHONY, J. (2015). Epidemiological vestige on extra-medical use of prescription pain relievers: Transitions from newly incident use to dependence among 12–21 year olds in the United States using meta-analysis, 2002–13. PeerJ. WARNER M, CHEN L, MAKUC D. (2009). Increase in fatal poisonings involving opioid analgesics in the United States, 1999--2006. NCHS Data Brief. Hyattsville, MD: National Center for Health Statistics; ZULLIG, K., DIVIN, A., WEILER, R., HADDOX, J., & PEALER, L. (2015). Adolescent Nonmedical Use of Prescription Pain Relievers, Stimulants, and Depressants, and Suicide Risk. Substance Use & Misuse, 1-12. Citované z: LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.   16. 01. 2017| RE/set, Marek Lukačovič   AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič Akútna intoxikácia | 14.06.2017 Droga je prírodná alebo syntetická látka, ktorá môže vyvolávať zmenený stav vedomia, nálady, tlmiť a  stimulovať psychické a telesné funkcie, vyvolať mimoriadne psychické zážitky alebo ovplyvňovať prežívanie situácií a celkovej životnej reality. V určitých prípadoch, najmä pri opakovanom užívaní, môže vyvolať aj závislosť (Nociar, 2009). Minařík a Kmoch (in Kalina et al., 2015) definujú drogu ako látku, ktorá má tieto vlastnosti: Psychotropný efekt – modifikuje naše prežívanie, mení to ako sa na svet a samých seba pozeráme a ako prežívame. Potenciál závislosti – dlhodobé, pravidelné užívanie môže vyvolať závislosť a viesť k strate kontroly nad užívaním danej látky. Ja drogu definujem ako akúkoľvek molekulu, látku – ktorá po dopravení do organizmu a pri interakcii s nervovou sústavou mení fyzický, či psychický stav a prežívanie a správanie organizmu. Akútnu intoxikáciu môžeme rozdeliť na predávkovanie, ktoré je krajnou podobou intoxikácie. Ide prakticky o akékoľvek hlboké efekty látky, na ktoré užívateľ nie je zvyknutý, či pripravený. O Intoxikácii hovoríme, pri širokej škále stavov od každého užitia látky, ktorá spôsobí u človeka zaznamenateľný fyzický či psychický efekt, až po ťažké predávkovania (Kalina et al., 2015). Tu je napríklad vierohodná simulácia optickej zložky intoxikácie psychedelikami. Akútna intoxikácia je podľa MKCH - 10: Stav, ktorý vzniká po podaní psychoaktívnej látky s následnou poruchou úrovne vedomia, poznávania, vnímania, afektov a správania, alebo iných psychofyziologických funkcií a odpovedí. Poruchy priamo súvisia s akútnymi farmakologickými účinkami látky a odznievajú po určitom čase s úplným zotavením okrem prípadov, v ktorých nastalo poškodenie tkaniva alebo iné komplikácie. Avšak považujem za potrebné dodať, že porucha má negatívne konotácie (asociatívne vyvolávané obsahy vo vedomí s emočným zafarbením) ktoré implikujú patologické prežívanie. Napríklad pri akútnej intoxikácii pohárom vína, pri nízkej tolerancii má jedinec skôr dočasne  zmenené prežívanie a úrovne vedomia, poznávania, vnímania, afektov a správania, alebo iných psychofyziologických funkcií a odpovedí, než ich poruchu. Táto zmena  môže byť pochopiteľne pre funkcie ochromujúca alebo nabudzujúca. Navyše niektoré endogénne (látky vytvorené našim telom) hormóny a neurotransmitery môžu v človeku vyvolať veľmi podobné až identické prežívanie ako pri “poruche” počas akútnej intoxikácie drog aj… bez intoxikácie (zamilovanosť, športový výkon, sex, bitka,...). Opis akútnej intoxikácie Významný francúzky básnik, predstaviteľ modery: Charles Piere Baudelaire, ktorý s ďalšími spisovateľmi (Honoré de Balzac, Victor Hugo, Alexander Dumas, Gustav Flaubert,..) v Páriži na sebe skúšali intoxikáciu hašišom (druh konopného produktu s psychoaktívnym THC), spísal akútnu intoxikáciu veľmi výstižne, pričom akcentoval dôraz na prvky osobnosti konzumenta a prostredie v ktorom sa nachádza, čím predčil dnes dôležitý a užitočný koncept set and setting Náš preklad z češtiny: „Opilosť (intoxikácia) po celú dobu svojho trvania bude jediným nesmiernym snom a za to možno ďakovať intenzite farieb a prudkej chápavosti. Ale aj tak si podrží prežitok... zvláštnu farbu samotného jedinca. Človek totiž neunikne osudným putám svojej telesnej a duševnej letory: hašiš bude pre jeho obvyklé dojmy a myšlienky zväčšujúcim zrkadlom, ale len zrkadlom“ (Baudelaire in Miovský et al., 2008) „... a tu už začínajú halucinácie. Predmety okolo pomaly a pozvolne naberajú podivných podôb; znetvorujú sa a pretvárajú sa, až nakoniec vstupujú do vašej bytosti, alebo... skôr vy vstupujete do nich. Potom sa dostavia dvojzmysly, omyly a transpozície predstáv. Zvuky sa obliekajú do farieb a farby obsahujú hudbu. Hudobné noty sú čísla a vy riešite hrôzostrašnou rýchlosťou nesmierne zložité aritmetické úlohy, ako sa hudba odvíja vo vašich ušiach.... Dajme tomu, že sedíte a fajčíte. Vaša pozornosť zastane pomerne dlhšie u modravých obláčikov, ktoré vystupujú z vašej fajky. Následkom zvláštneho dvojzmyslu, akéhosi prehodenia alebo zámeny pojmov, budete mať pocit, že sa vyparujete vy, a prisúdite svojej fajočke (cítite, že ste v nej schúlený a zabalený ako tabačik) podivnú schopnosť.... že fajočka fajčí vás.“ Nasleduje výbuch smiechu spojený s príjemným prežívaním. (Baudelaire in Miovský et al., 2008) Nasledujúce video zachytáva pomerne autentickým spôsobom intoxikáciu Ayahuascou   -  video   Rozdelenie drog Minařík a Kmoch (in Kalina et al., 2015) ďalej navrhujú jednoduché rozdelenie drog podľa hlavných účinkov na psychiku: Tlmivé látky (narkotiká) spomaľujú psychomotorické tempo. Malé dávky ukľudňujú, vyššie navodzujú spánok, kómu až zástavu životných funkcií. Psychomotorická stimulancia odstráni u človeka únavu, urýchli myšlienkové tempo a aktivuje motoriku. Halucinogény / Psychedeliká vyvolávajú zmeny vnímania od obyčajného zostrenia až po stavy podobné schizofrénii. V prípade akýchkoľvek problémov s drogami neváhajte kontaktovať nášho psychológa Použitá literatúra: KALINA, K. et al., (2015). Klinická adiktologie (Vyd. 1.). Praha: Grada Publishing a. s. MIOVSKÝ, M. et al.(2008). Konopí a konopné drogy: adiktologické kompendium. Praha: Grada. NOCIAR, A. (2009). Drogové závislosti (skriptá). Bratislava, VŠZaSP Sv. Alžbety, 2009, s. 123 Citované z: LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.   14. 01. 2017| RE/set, Marek Lukačovič AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič Závislosť | 09.06.2017 Problematika závislosti Človek je tvor bio – psycho – sociálny, ktorý má tiež svoju environmentálnu, kultúrnu a duchovnú zložku. V každej z nich môže byť ukrytá príčina a nie je možné ju obmedziť len na jednu. Doteraz ako ľudstvo nepoznáme presné dôvody vzniku a pôsobenia závislostí. U niekoho sa alkoholová závislosť rozvinie na základe abnormálneho pitia, u iného kvôli psychickým problémom, inde prevažujú genetické predispozície alebo sociokultúrne väzby na alkohol a rituály spojené s užívaním alkoholu alebo iných návykových látok (Kudrle in Kalina, 2003). Podľa analýzy EMCDDA (Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti) z roku 2016 sa odhaduje že viac ako 88 miliónov dospelých (alebo takmer štvrtina osôb vo veku 15-64 rokov) v Európskej únii užila v určitom období svojho života nelegálne drogy. Častejšie sa k užívaniu priznávajú muži (54,3 milióna) než ženy (34,8 milióna). Najčastejšie užívanou drogou je kanabis (51,5 miliónov mužov a 32,4 miliónov žien), pričom omnoho nižšie odhady sa uvádzajú v prípade celoživotného užívania kokaínu (11,9 milióna mužov a 5,3 milióna žien), MDMA (9,1 milióna mužov a 3,9 milióna žien) a amfetamínov (8,3 milióna mužov a 3,8 milióna žien). Drug tendency slipperiness  Návykové zneužívanie alkoholu, drog alebo čohokoľvek (facebook, mobil, moc, sex) vedie k vytváraniu psychofyziologických stavov, ktoré sú vo svojej podstate nevedomé, nedobrovolné a majú sebaposilujúci charakter vytvárajúci bludný kruh. Závislosť na drogách má svoje korene nielen v droge samotnej, tiež i v osobnosti človeka, v genetických vplyvoch i v ďalších spoločenských činiteľoch, ako je napr. užšie sociálne prostredie, jeho kultúrna úroveň, dostupnosť drogy (cenová i priestorová). Bezvýznamné nie sú ani vyvolávajúce faktory, medzi ktoré počítame záťažové situácie telesného i duševného pôvodu. Na vzniku závislosti sa podieľa množstvo faktorov, ktorých význam však nie je rovnaký; u niektorého jednotlivca dominuje jedna u ďalšieho druhá zložka v rôznej intenzite (Kudrle in Kalina, 2003).  Kritériá závislosti Kritériá závislosti od psychoaktívnej látky podľa DSM-IV: Látka sa často užíva vo väčších množstvách alebo dlhšie časové obdobie než osoba mala v úmysle. Pretrvávajúca túžba po látke alebo jeden či viac neúspešných pokusov zanechať alebo kontrolovať užívanie látky. Priveľa času na činnosti nevyhnutné na získanie, užívanie látky alebo na zotavenie sa z jej účinkov. Častá intoxikácia alebo abstinenčné príznaky, keď treba plniť hlavné rolové požiadavky v práci, škole či doma, alebo keď užitie látky predstavuje fyzický hazard. Zredukovanie alebo vzdanie sa dôležitých spoločenských, pracovných alebo rekreačných aktivít z dôvodu užívania látky. Trvalé užívanie látky aj napriek uvedomeniu si stáleho či opakovaného spoločenského, psychologického alebo fyzického problému, ktorý spôsobuje alebo zvýrazňuje užívanie. Zvýšená tolerancia: potreba výrazne väčších množstiev látky (t. j. nárast najmenej o 50 %) na to, aby sa dosiahla intoxikácia alebo želaný účinok, resp. zreteľne znížený účinok pri stálom užívaní rovnakého množstva látky. Charakteristické abstinenčné príznaky. Látka sa často užíva kvôli zmierneniu alebo vyhnutiu sa abstinenčným príznakom. Na diagnostikovanie závislosti sú potrebné najmenej tri kritériá z deviatich, resp. niektoré príznaky musia trvať aspoň mesiac alebo vyskytovať sa dlhšie. Kritériom čiastočnej remisie je nie nadmerné užívanie látky v minulých šiestich mesiacoch, ako aj určité symptómy závislosti; kritériom úplnej remisie je buď nijaké užívanie látky za predchádzajúci polrok, alebo užívanie látky, ale nijaké symptómy závislosti. Druhy závislostí Podľa Rotgersa (1999) za fyzickú závislosť označujeme jav, keď je prerušenie konzumácie drogy sprevádzané príznakmi presne opačnými ako sú tie, pre ktoré jednotlivec drogu vyhľadával a užíval, to znamená, že drogu nevyhľadáva pre zažitie príjemného stavu, ale aby sa vôbec dostal do „normálu“. Mechanizmus vzniku fyzickej závislosti spočíva v prispôsobovaní sa organizmu novej úrovni homeostázy v dôsledku konzumovania drogy a reakciami na porušovanie tejto novej homeostázy.  Napríklad fyzická závislosť na nikotíne: prehnane nervózní a „rozklepaní“ ľudia po 2 týždňovom nefajčení (pretože telo si pýta dávku – cigaretu). Psychická závislosť býva označovaná ako neodolateľné nutkanie a potreba pokračovať v konzumovaní drogy. Prejavuje sa spávaním, v ktorom prevláda usilovné vyhľadávanie drogy. Psychická závislosť spravidla predchádza závislosti fyzickej, avšak fyzická závislosť nemusí vždy nastať. Šteliar (Drogy, 2004, str.10) popisuje sociálnu závislosť, najmä v súvislosti s rituálnym užitím drogy v rámci spoločenstva, kedy potreba užívať drogu nevyplýva z fyzickej závislosti ani zo subjektívnej potreby užiť drogu, ale užívanie je súčasťou nejakého rituálu (náboženského, skupinového, profesionálneho) určitej sociálnej skupiny. Možno ju chápať ako psychologickú závislosť, pri ktorej sú príjemné pocity. V našej kultúre je napríklad hlboko implementovaný alkohol a prakticky akákoľvek spoločenská udalosť (od oslavy narodenín, stužkové, dozvuky, svadby, až po oslavy všeho druhu) prinajmenšom ponúka potenciálnu zábavu vplyvom drogy – alkoholu. Psychedeliká nespôsobujú poškodenie mozgu, alebo iných orgánov, ani nespôsobujú závislosť či kompulzívne užívanie (Halberstadt, 2015; Bonson, 2012). Kontrolované klinické štúdie nepotvrdili prepojenie klinickej administrácie alebo bežného užitia psychedelík v spirituálnych ceremóniách, s pretrvávajúcími zdravotnými problémami (Krebs and Johansen, 2013b). Psychedeliká často vyvolajú hlboké a spirituálne významné prežitky s ustáleným pozitívnym dopadom (Carhart-Harris a Nutt, 2010; Griffiths et al., 2008, 2011; Morgan eet al., 2010). Medzi časté motivácie k užitiu psychedelík patrí vyhľadávanie spirituálneho prežitku a osobný rozvoj (Hallock et al., 2005). Celosvetový zákaz a ilegalita psychedelík je porušením základných ľudských práv, viery a možnosti spirituálneho praktizovania, možnosti plného vývinu osobnosti a naplnenia potenciálu (Walsh, 2014). Johansen a Krebs (2015) na vzorke 130 000 respondentov v USA zistili, že psychedeliká nie sú spojené s mentálnymi problémami ani suicidálnym správaním. Použitá literatúra: BONSON K. R. (2012) Hallucinogenic drugs. In: eLS. Chichester: John Wiley & Sons CARHART-HARRIS RL and NUTT DJ (2010) User perceptions of the benefits and harms of hallucinogenic drug use: A web-based questionnaire study. J Subst Abuse 15: 283–3004 GRIFFITHS R, Richards W, Johnson M, et al. (2008) Mystical-type experiences occasioned by psilocybin mediate the attribution of personal meaning and spiritual significance 14 months later. J Psychopharmacol 22: 621–632. GRIFFITHS RR, Johnson MW, Richards WA, et al. (2011) Psilocybin occasioned mystical-type experiences: Immediate and persisting doserelated effects. Psychopharmacology (Berl) 218: 649–665. HALBERSTANT AL (2015) Recent advances in the neuropsychopharmacology of serotonergic hallucinogens. Behav Brain Res 277: 99–120. JOHANSEN, P. al-Ørjan, & KREBS, T. S. (2015). Psychedelics not linked to mental health problems or suicidal behavior: A population study. Journal of Psychopharmacology, 269881114568039 KALINA, K. (2003). Drogy a drogové závislosti: Mezioborový přístup. Praha: Úřad vlády České republiky. ROTGERS F. et al. (1999). Léčba drogových závislostí. GRADA Publishing, Praha 1999 ŠTELIAR, I.:(2004). Čo viete o drogách? Bratislava: Generálny sekretariát ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, 2004 Citované z: LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie. AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič Psilocybín a sociálne poznávanie | 26.05.2017 Do akej miery sme schopní správne komunikovať s ostatnými ľuďmi, pochopiť ich emócie, zámery a myšlienky? Nastavenie sociálnej spoločnosti je podstatou ľudskej existencie. Schopnosť integrovať sa a pochopiť tieto sociálne nastavenia zdravým spôsobom nazývané “sociálne poznávanie”. Sociálne poznávanie nám umožňuje udržať interakciu, rozvíjať vzťahy s ostatnými, vzájomne si porozumieť a dokázať spoločne vychádzať. Avšak je mnoho psychických porúch, ktoré ovplyvňujú sociálne poznávanie. Existuje málo psychiatrických liečebných postupov, aby ovplyvnili dysfunkčnosť týchto chorôb. Napríklad schizofrénia, hraničná porucha osobnosti, depresia, chronická úzkosť. Tím švajčiarskych neurobiológov vykonal štúdiu o tom, ako psilocybín stimuluje receptory serotonínu, ako vplýva na emocionálnu rovinu jednotlivca a jeho negatívnu sociálnu interakciu. Výskumníci sa rozhodli použiť psilocybín (patriaci k psychedelikám,) halucinogénna zložka nájdená v lysohlávkach, pretože sa viaže na serotonínové receptory. Serotonínové receptory sa primárne nachádzajú v centrálnej nervovej sústave a v tráviacej sústave. Výskumníci taktiež zistili, že serotonínové receptory hrajú kľúčovú úlohu v regulácií nálady, emóciách a taktiež sú vplývajú na sociálne poznávanie.  Švajčiarsky výskumný tím študoval vplyv psilocybínu na sociálne vylúčenie, resp. odmietnutie na 21 zdravotných dobrovoľníkov. Týto dobrovoľníci boli rozdelení do dvoch skupín, pričom jedna dostala placebo a druhá psilocybín. Skúmaní hrali spoločenskú hru, ktorá bola naprogramovaná tak, aby pri prehre dostávala samotného jednotlivca do pocitu úzkosti a opovrhnutia. Nie len, že sa prišlo na to, že skupinka bez placeba jednoduchšie znáša prehru, ale zistila sa aj pozitívna korelácia v oblasti mozgu so spracovaním sociálneho vylúčenia, tzv. “midcingulate cortex”. To znamená, že jednotlivci cítili zvýšení pocit prepojenia s ostatnými hráčmi, teda k nadvädzovaní medziľudských vzťahov. Tento pocit môže taktiež viesť k zvýšeniu spojenia medzi sebou samým a inými ľudskými bytosťami, teda k zvýšeniu empatie. Negatívne skúsenosti zo života môžu začať byť zrazu znesiteľnejšie. Táto štúdia môže doplniť mozaiku psychedelickej vedeckej renesancie a môže napomôcť v budúcnosti k novým prístupom, ktoré by mohli pomôcť ľuďom, ktorí trpia rôznymi psychickými poruchami a zároveň ovplyvniť ich sociálne zbližovanie. Psychedelický zážitok totiž dokáže jedinca preniesť cez silné, negatívne, emocionálne skúsenosti vo svojom živote.Ako rozpisujeme na príklade Ayahuascy Bez ohľadu na to, že psilocybín sa osvedčil ako látka, ktorá je prínosom k socializovaniu sa, stále je vo viacerých krajinách považovaná za nelegálnu. 27. 02. 2017 | RE/set, Nina Matejčeková AUTOR: RE/set Írsko a lekárska marihuana? | 26.05.2017 "Lekárska marihuana" môže byť čoskoro k dispozícií pre pacientov v Írsku po tom, čo menšinová vláda schválila zmenu využitia tejto rastliny. Návrh zákona, ktorý vypracoval írsky ľud prechádza ďalším kolom, až pokým bude vládou schválený ako zákon. Návrh zákona, ktorý bol predložený írskemu zhromaždeniu chce zlegalizovať užívanie konopných produktov pre tých, ktorí trpia chronickou bolesťou, rakovinou, epilepsiou alebo inými chorobami, ktoré sú odporúčané doktormi. Minister zdravotníctva Simon Harris povedal, že nebude tomuto návrhu brániť v postupe, v ktorom budú rozhodovať vysokí vládni úradníci o úplnej legalizácií lekárskej marihuany. Pre írsku televíziu Harris uviedol, že komunikoval s radom pacientov, ktorí majú z využitia lekárskej marihuany úžitok a je potrebné aby sa vláda hlbšie zaoberala politikou marihuany v krajinách, v ktorých je už liečebná marihuana schválená. Ďalej uvádza, že má obavy ohľadne návrhu zákona a budú sa musieť vykonať zmeny ešte pred tým, ako návrh posunú k vysokým vládnym úradníkom. Nechce aby sa stalo to, čo v USA, v ôsmych štátoch a v D.C., že sa s liečebného užívania marihuany stalo legálne užívanie pre dospelých. Harris: “ Zdieľam znepokojenie pacientov, ktorí veria, že marihuana môže byť jediné možné riešenie liečby na určité choroby a uznávam, že ich trápi naliehavosť, ktorú cítia k schváleniu tohto zákona.” Írsko je teda ďalším príkladom rozsiahlych zmien vo svete, ktoré sa týkajú zmien regulačných politík ohľadom tzv. marihuany.  Súčasnú situáciu vo svete sme opísali v v tomto článku. Dočítať sa o liečebnom potenciály pre rakovinu sa môžete dočítať v článku marihuana a liečba rakoviny 27. 02. 2017 | RE/set, Nina Matejčeková AUTOR: RE/set 123 späť na hlavnú stánku o drogách•prečo nebrať•bezpečné užívanie•drogy a zákon•info pre mládež•rady pre rodičov•prvá pomoc•o nás•Kontakt All Right Reserved • Design by NWS s.r.o. 2018 × zavrieť