rastamama.sk - Závislosť

Blog | RASTAMAMA | O drogách bez predsudkov

Rastamama.sk Spined HTML

Blog | RASTAMAMA | O drogách bez predsudkov RASTAMAMA Toggle navigation O drogách bez predsudkov | Právne a psychologické poradenstvo a E-shop E-shopBlogAkcieE-poradňaPrvá pomocKontakt Toggle navigation O drogách bez predsudkov | Právne a psychologické poradenstvo a E-shop E-shopBlogAkcieE-poradňaPrvá pomocKontakt O drogáchPrečo nebraťBezpečné užívanieDrogy a zákonInfo pre mládežRady pre rodičovNajčítanejšieO nás o drogáchprečo nebraťbezpečné užívaniedrogy a zákoninfo pre mládežrady pre rodičovprvá pomoce-shopo nás blog Aktuality a články z oblasti drogovej politiky Závislosť | 09.06.2017 Problematika závislosti Človek je tvor bio – psycho – sociálny, ktorý má tiež svoju environmentálnu, kultúrnu a duchovnú zložku. V každej z nich môže byť ukrytá príčina a nie je možné ju obmedziť len na jednu. Doteraz ako ľudstvo nepoznáme presné dôvody vzniku a pôsobenia závislostí. U niekoho sa alkoholová závislosť rozvinie na základe abnormálneho pitia, u iného kvôli psychickým problémom, inde prevažujú genetické predispozície alebo sociokultúrne väzby na alkohol a rituály spojené s užívaním alkoholu alebo iných návykových látok (Kudrle in Kalina, 2003). Podľa analýzy EMCDDA (Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti) z roku 2016 sa odhaduje že viac ako 88 miliónov dospelých (alebo takmer štvrtina osôb vo veku 15-64 rokov) v Európskej únii užila v určitom období svojho života nelegálne drogy. Častejšie sa k užívaniu priznávajú muži (54,3 milióna) než ženy (34,8 milióna). Najčastejšie užívanou drogou je kanabis (51,5 miliónov mužov a 32,4 miliónov žien), pričom omnoho nižšie odhady sa uvádzajú v prípade celoživotného užívania kokaínu (11,9 milióna mužov a 5,3 milióna žien), MDMA (9,1 milióna mužov a 3,9 milióna žien) a amfetamínov (8,3 milióna mužov a 3,8 milióna žien). Drug tendency slipperiness  Návykové zneužívanie alkoholu, drog alebo čohokoľvek (facebook, mobil, moc, sex) vedie k vytváraniu psychofyziologických stavov, ktoré sú vo svojej podstate nevedomé, nedobrovolné a majú sebaposilujúci charakter vytvárajúci bludný kruh. Závislosť na drogách má svoje korene nielen v droge samotnej, tiež i v osobnosti človeka, v genetických vplyvoch i v ďalších spoločenských činiteľoch, ako je napr. užšie sociálne prostredie, jeho kultúrna úroveň, dostupnosť drogy (cenová i priestorová). Bezvýznamné nie sú ani vyvolávajúce faktory, medzi ktoré počítame záťažové situácie telesného i duševného pôvodu. Na vzniku závislosti sa podieľa množstvo faktorov, ktorých význam však nie je rovnaký; u niektorého jednotlivca dominuje jedna u ďalšieho druhá zložka v rôznej intenzite (Kudrle in Kalina, 2003).  Kritériá závislosti Kritériá závislosti od psychoaktívnej látky podľa DSM-IV: Látka sa často užíva vo väčších množstvách alebo dlhšie časové obdobie než osoba mala v úmysle. Pretrvávajúca túžba po látke alebo jeden či viac neúspešných pokusov zanechať alebo kontrolovať užívanie látky. Priveľa času na činnosti nevyhnutné na získanie, užívanie látky alebo na zotavenie sa z jej účinkov. Častá intoxikácia alebo abstinenčné príznaky, keď treba plniť hlavné rolové požiadavky v práci, škole či doma, alebo keď užitie látky predstavuje fyzický hazard. Zredukovanie alebo vzdanie sa dôležitých spoločenských, pracovných alebo rekreačných aktivít z dôvodu užívania látky. Trvalé užívanie látky aj napriek uvedomeniu si stáleho či opakovaného spoločenského, psychologického alebo fyzického problému, ktorý spôsobuje alebo zvýrazňuje užívanie. Zvýšená tolerancia: potreba výrazne väčších množstiev látky (t. j. nárast najmenej o 50 %) na to, aby sa dosiahla intoxikácia alebo želaný účinok, resp. zreteľne znížený účinok pri stálom užívaní rovnakého množstva látky. Charakteristické abstinenčné príznaky. Látka sa často užíva kvôli zmierneniu alebo vyhnutiu sa abstinenčným príznakom. Na diagnostikovanie závislosti sú potrebné najmenej tri kritériá z deviatich, resp. niektoré príznaky musia trvať aspoň mesiac alebo vyskytovať sa dlhšie. Kritériom čiastočnej remisie je nie nadmerné užívanie látky v minulých šiestich mesiacoch, ako aj určité symptómy závislosti; kritériom úplnej remisie je buď nijaké užívanie látky za predchádzajúci polrok, alebo užívanie látky, ale nijaké symptómy závislosti. Druhy závislostí Podľa Rotgersa (1999) za fyzickú závislosť označujeme jav, keď je prerušenie konzumácie drogy sprevádzané príznakmi presne opačnými ako sú tie, pre ktoré jednotlivec drogu vyhľadával a užíval, to znamená, že drogu nevyhľadáva pre zažitie príjemného stavu, ale aby sa vôbec dostal do „normálu“. Mechanizmus vzniku fyzickej závislosti spočíva v prispôsobovaní sa organizmu novej úrovni homeostázy v dôsledku konzumovania drogy a reakciami na porušovanie tejto novej homeostázy.  Napríklad fyzická závislosť na nikotíne: prehnane nervózní a „rozklepaní“ ľudia po 2 týždňovom nefajčení (pretože telo si pýta dávku – cigaretu). Psychická závislosť býva označovaná ako neodolateľné nutkanie a potreba pokračovať v konzumovaní drogy. Prejavuje sa spávaním, v ktorom prevláda usilovné vyhľadávanie drogy. Psychická závislosť spravidla predchádza závislosti fyzickej, avšak fyzická závislosť nemusí vždy nastať. Šteliar (Drogy, 2004, str.10) popisuje sociálnu závislosť, najmä v súvislosti s rituálnym užitím drogy v rámci spoločenstva, kedy potreba užívať drogu nevyplýva z fyzickej závislosti ani zo subjektívnej potreby užiť drogu, ale užívanie je súčasťou nejakého rituálu (náboženského, skupinového, profesionálneho) určitej sociálnej skupiny. Možno ju chápať ako psychologickú závislosť, pri ktorej sú príjemné pocity. V našej kultúre je napríklad hlboko implementovaný alkohol a prakticky akákoľvek spoločenská udalosť (od oslavy narodenín, stužkové, dozvuky, svadby, až po oslavy všeho druhu) prinajmenšom ponúka potenciálnu zábavu vplyvom drogy – alkoholu. Psychedeliká nespôsobujú poškodenie mozgu, alebo iných orgánov, ani nespôsobujú závislosť či kompulzívne užívanie (Halberstadt, 2015; Bonson, 2012). Kontrolované klinické štúdie nepotvrdili prepojenie klinickej administrácie alebo bežného užitia psychedelík v spirituálnych ceremóniách, s pretrvávajúcími zdravotnými problémami (Krebs and Johansen, 2013b). Psychedeliká často vyvolajú hlboké a spirituálne významné prežitky s ustáleným pozitívnym dopadom (Carhart-Harris a Nutt, 2010; Griffiths et al., 2008, 2011; Morgan eet al., 2010). Medzi časté motivácie k užitiu psychedelík patrí vyhľadávanie spirituálneho prežitku a osobný rozvoj (Hallock et al., 2005). Celosvetový zákaz a ilegalita psychedelík je porušením základných ľudských práv, viery a možnosti spirituálneho praktizovania, možnosti plného vývinu osobnosti a naplnenia potenciálu (Walsh, 2014). Johansen a Krebs (2015) na vzorke 130 000 respondentov v USA zistili, že psychedeliká nie sú spojené s mentálnymi problémami ani suicidálnym správaním. Použitá literatúra: BONSON K. R. (2012) Hallucinogenic drugs. In: eLS. Chichester: John Wiley & Sons CARHART-HARRIS RL and NUTT DJ (2010) User perceptions of the benefits and harms of hallucinogenic drug use: A web-based questionnaire study. J Subst Abuse 15: 283–3004 GRIFFITHS R, Richards W, Johnson M, et al. (2008) Mystical-type experiences occasioned by psilocybin mediate the attribution of personal meaning and spiritual significance 14 months later. J Psychopharmacol 22: 621–632. GRIFFITHS RR, Johnson MW, Richards WA, et al. (2011) Psilocybin occasioned mystical-type experiences: Immediate and persisting doserelated effects. Psychopharmacology (Berl) 218: 649–665. HALBERSTANT AL (2015) Recent advances in the neuropsychopharmacology of serotonergic hallucinogens. Behav Brain Res 277: 99–120. JOHANSEN, P. al-Ørjan, & KREBS, T. S. (2015). Psychedelics not linked to mental health problems or suicidal behavior: A population study. Journal of Psychopharmacology, 269881114568039 KALINA, K. (2003). Drogy a drogové závislosti: Mezioborový přístup. Praha: Úřad vlády České republiky. ROTGERS F. et al. (1999). Léčba drogových závislostí. GRADA Publishing, Praha 1999 ŠTELIAR, I.:(2004). Čo viete o drogách? Bratislava: Generálny sekretariát ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, 2004 Citované z: LUKAČOVIČ, Marek., (2016). Zmenené stavy vedomia vyvolané psychoaktívnymi látkami. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie. AUTOR: RE/set, Marek Lukačovič späť na hlavnú stánku o drogách•prečo nebrať•bezpečné užívanie•drogy a zákon•info pre mládež•rady pre rodičov•prvá pomoc•o nás•Kontakt All Right Reserved • Design by NWS s.r.o. 2018 × zavrieť